Mám partnera vyše pol roka, ale príde mi ten vzťah občas ako nevzťah. Chlap veľa pracuje, dve práce do toho pomáha svojej babičke na domčeku kde bývajú (má tam svoj byt). Má čas po práci a to je unavený, nezažívame spolu žiadne výlety, wellness, nič… len príde, najeme sa ak telke. Ráno obaja práce. Je to od začiatku takto. Mňa je 31 a chlapovi 33 rokov. Riešila som to s ním ale je vyťažený, veľa pracuje a šetrí peniaze. Neviem už čo s ním, za ten krátky čas čo sme spolu tak sme boli 2x v kine, 3x v reštaurácii a 1x na väčšom výlete. Keď už má voľný deň v mesiaci tak leží a odpočíva.

Mám jednu prácu a do toho brigádu upratovanie ale čas si dokážem urobiť. Sem z toho zaskočená, nikdy som vorkoholika nemala. Keď sa chcem rozprávať tak veľmi nechce a chce pokoj pri televízii. Niekedy sa to podarí ale to je málo kedy. Po sexuálnej stránke, tak jemu to stačí 1x týždenne. Ja by som to rada mala oveľa častejšie a už mi sex iba jedenkrát týždenne jednoducho prestáva stačiť. Záleží mi na ňom ale občas mi príde že je vypnutý a nechce o tom nič počuť. Prídem si ako jelito a trápi ma to. Neviem si predstaviť, že by som bola bez môjho priateľa, ale na druhú stranu si nedokážem predstaviť ani takto žiť ďalších napríklad povedzme desať, dvadsať rokov.

Ja by som chcela, aby sa zmenil, lenže príde mi, že o to nejaví záujem. Čokoľvek mu poviem ohľadom mojich pocitov, tak sa buď pohádame a vznikne z toho hádka ako hrom alebo mi to odkývne a za pár dní je to znova to isté dookola. A ja si hovorím, či to má vôbec zmysel, či by som si skôr nemala nájsť niekoho, kto mi bude venovať pozornosť a zaujímať sa o mňa, niekoho, kto bude chápať moje pocity a to, ako sa vlastne cítim. Pre mňa je to nesmierne ťažké, pretože k priateľovi cítim fakt hlboké city, ale na druhú stranu som si uvedomila, že iba toto nestačí. Malo by to byť viac a to tam nie je. A keď sa ho na niečo spýtam, tak mi často aj odsekáva..