Včera som vyštartovala na priateľa, s ktorým som už 7 rokov, a to kvôli hlúposti, no ako sa to vezme. Pri spoločnom nakupovaní som si do košíka dala brokolicu s tým, že si uvarím krémovú polievku. On tieto polievky vôbec neje, len vývary, a tak som počítala, že si ju uvarím pre seba, pretože som mala chuť na zmenu. Síce som mala v pláne si ju uvariť cez víkend, ale v sobotu varil priateľ (varí vždy on cez víkend na skoro celý týždeň, máme to tak rozdelené, ja v domácnosti upratujem, bývame v byte a tak nie je žiadna starosť okolo domu) a dohovorili sme sa na nedeľu, aby som sa mu tam neplietla. Včera sa mi ale fakt nechcelo, navyše som sa zažrala do háčkovanie a nechcela som od toho odbiehať, a keďže som teraz rovnako na neschopnosti, tak som si povedala, že si ju uvarím až dneska, aj tak by ju nejedol.

Zrazu včera z kuchyne počujem lúpanie cibule, tak za ním idem a hovorím, čo robí. Načo mi nezodpovedal (sám neznáša, keď sa ma na niečo spýta a ja ihneď neodpoviem), tak sa ho pýtam, či varí tú polievku, furt nič, tak už som vyletela, že nechápem, prečo sa mi do toho montuje, že to rovnako jesť nebude a že som si ju chcela jednoducho uvariť sama. Že vraj sa nudí, tak mu hovorím, že to je smutný, že okrem pitia piva a varenia nemá žiadne iné hobby.

Vraj zas vyvolávam konflikty, že si za všetko môžem sama. Pri každej hádke mi vyčíta, že nič nerobím, že som k ničomu a nič neviem stále ma, keď vyletí on (väčšinou je pod vplyvom alkoholu, ale tvrdí, že to na neho nemá vplyv), ponižuje. Vlani prišiel o vodičák na 3 mesiace, pretože nadýchal (zrazil cestou do práce srnku a volal policajtov a tí mu dali dýchnuť), potom musel robiť IQ test a psychotest a potom som len počúvala, ako on je v poriadku, že má psychotesty, že ja som tá, čo by sa mala liečiť. Chcem od neho odísť, ale neviem kam by som išla. Pod jednou strechou s ním ale fakt byť nemôžem, to nejde.