Ja a moj priatel
Po 10 rokoch trvania vzťahu nastal rozchod. Ja aj priateľ sme žili niekoľko mesiacov (cca 4) dva odlišné životy. Avšak potom sme zistili, že spolu chceme byt tak sme sa dali opäť dokopy. Ale teraz, čo sme spolu 3 mesiace žili defakto úplne dokonalý vzťah. Niekoľko dovoleniek, plno strávených chvíľ. Bolo to úžasné. Potom sa dozvedel, že som v tom čase, keď sme spolu neboli, tak som sa zblížila s jedným jedincom. Avšak on si tiež našiel 1, potom 2 kamarátky ale to nikomu nevadilo. A momentálne teraz, čo sa to dozvedel mi povedal, že se mnou nechce mať nič spoločné, a že ľutuje, že sme sa dali opäť dohromady.
Aj keď sa mu snažím vysvetliť, že to bolo v tom čase, keď sme spolu nechodili…. Veľa ma to zasiahlo, pretože za mňa je to absurdné. Neviem, ako mám to jeho správanie pochopiť, pretože ma to hlboko zasiahlo a vlastne som to od neho ani nečakala, že sa takto zachová. Hlavne som ani nepochopila to, čo mi povedal, že so mnou nechce mať už nič spoločné. To podľa môjho názoru bola totálna podpasovka, pretože toto druhému predsa nepovie človek, ktorý miluje. Je to zložité a moje srdce je teraz na milión kúskov a cítim sa hrozne veľmi zle. Naozaj neviem, ako to mám brať.
Zrejme by som sa naozaj mala posunúť ďalej a už si ho nevšímať. Lenže stále sú v tom nejakým spôsobom city a mne je hrozne ľúto to, ako sa ku mne zachoval. Sám káže vodu a pije víno. Tiež mal kamarátky a ja o tom viem, ale nič som mu nevyčítala a on mi to vyčítal a to mi príde naozaj veľmi zvláštne a divné. Vlastne si hovorím, že ten človek vôbec nestojí za to, aby som sa trápila. Strašne ma ponížil a hrozne ma to ponížilo celkovo. Myslela som si, že je to iný človek, ale zrejme som sa dosť pomýlila. Asi budem musieť chvíľku byť sama a porozmýšľať nad tým všetkým a možno sa za nejaký čas nájde niekto, kto si ma bude naozaj vážiť a brať ma takú, aká som.